Éčka, alebo inak aditíva či prídavné látky, sú látky používané v potravinárskom priemysle, pre vylepšenie chuti, farby, textúry výrobkov a ich stabilizáciu či konzerváciu. Nie všetky z týchto látok sú však pre telo bezpečné, či bez vedľajších účinkov pri častej konzumácii. Niektoré z týchto látok sú tiež spájané s nepriaznivými účinkami na zdravie zatiaľ čo iné sú bezpečné.
Vďaka vzrastajúcemu záujmu ľudí o zdravie, diétu a spomínané látky však boli svetové úrady nútené vydať zoznam, v ktorom sú tieto látky uvedené, pre zabezpečenie optimálneho zdravia užívateľov. V našom článku sa budeme venovať 12 z nich, ktoré sú najčastejšie pridávané do stravy.
1. Glutaman sodný (MSG).
Glutaman sodný alebo MSG je bežná potravinárska prídavná látka používaná na zintenzívnenie a zvýraznenie chuti slaných jedál. Jedlám dodáva takzvanú chuť umami, alebo inak aj mäsovú, piatu chuť. Nachádza sa v rôznych spracovaných potravinách a polotovaroch. Často sa tiež pridáva do jedál v reštauráciách a rýchlych občerstveniach. Táto prídavná látka bola taktiež zaradená medzi éčka (E 621), z dôvodu jej kontroverzného vplyvu na zdravie ľudí.
MSG je predmetom kontroverzných tvrdení, pretože štúdia na myšiach z roku 1969 naznačila, že častá konzumácia malých množstiev alebo zriedkavá konzumácia veľkých množstiev spôsobuje škodlivé neurologické efekty, zhoršený rast a vývoj jedincov (zdroj).
Toto tvrdenie však s najväčšou pravdepodobnosťou nebude adekvátne, nakoľko táto látka nie je schopná prekročiť cez hematoencefalickú bariéru (zdroj).
Konzumácia MSG je však v niektorých pozorovacích štúdiách spájená aj s prírastkom hmotnosti a metabolickým syndrómom (zdroj, zdroj, zdroj).
U niektorých ľudí teda môže konzumácia glutamanu spôsobiť príznaky ako sú bolesti hlavy, potenie a necitlivosť po konzumácii väčšieho množstva MSG.
V prípade akýchkoľvek vedľajších účinkov po konzumácii glutamanu, ho teda odporúčame vylúčiť. V opačnom prípade, ak dokážete tolerovať MSG, môžete ho bezpečne konzumovať s mierou bez rizika nežiaducich vedľajších účinkov.
2. Sú umelé farbivá taktiež éčka?
Umelé potravinárske farbivo sa používa na rozjasnenie a vylepšenie vzhľadu všetkých potravín od cukríkov až po korenie či hotové jedlá.
V posledných rokoch však vzrástlo množstvo obáv z ich potenciálnych účinkov na zdravie. Špecifické potravinárske farbivá ako modrá 1 (E 133), červená 40 (E 129), žltá 5 (E 102) a žltá 6 (E 110) sú u niektorých ľudí spájané s hypersenzitivitou a alergickými reakciami, čo je aj dôvod prečo boli taktiež zaradené na zoznam ako éčka (zdroj).
Jeden prieskum navyše uviedol, že umelé farbenie potravín môže u detí podporovať hyperaktivitu (zdroj, zdroj).
Vyskytli sa aj obavy z potenciálnych účinkov určitých potravinárskych farbív na vznik a rakovinu. V niektorých štúdiách na zvieratách sa totiž ukázalo, že farbivo červená 3 (E 127), známa tiež ako erytrozín, a dávno zakázané farbivo červená 2 (E 123) zvyšujú riziko nádorov štítnej žľazy, preto ju vo väčšine potravín nahrádza červená 40 (zdroj, zdroj).
Viaceré štúdie na zvieratách však zistili, že iné potravinárske farbivá nie sú spojené so žiadnymi účinkami spôsobujúcimi rakovinu (zdroj, zdroj).
Potravinárske farbivá nachádzajú predovšetkým v spracovaných potravinách a polotovaroch, ktoré je všeobecne odporúčané obmedzovať.
3. Dusitan sodný.
Dusitan sodný, ktorý sa často nachádza v spracovanom mäse, kde pôsobí ako konzervačná látka, ktorá zabraňuje množeniu baktérií, pričom dodáva aj slanú chuť a udržiava čerstvú, červeno-ružovú farbu. Medzi éčka bol zaradený v roku 2004 pod názvom E 250.
Dusitany sa však pri vyšších teplotách a v spojení s aminokyselinami menia na zlúčeninu známu ako nitrozamín, ktorá má značne negatívne účinky na ľudské zdravie. Jeden prehľad štúdii ukázal, že vyšší príjem nitrozamínu bol spojený s vyšším rizikom rakoviny žalúdka (zdroj).
Mnoho ďalších štúdií našlo podobnú asociáciu, ktorá uvádza, že vyšší príjem spracovaného mäsa je spojený s vyšším rizikom vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka, močového mechúra a prsníka u žien (zdroj, zdroj, zdroj).
Napriek tomu, že nie je 100% zrejmé či je konzumácia dusitanu sodného je škodlivá, je najlepšie obmedziť jeho príjem na minimum.
Odporúčame teda vymeniť spracované mäso ako slanina, klobása, párky a šunku za nespracované, celé mäso.
4. Radí sa guarová guma medzi éčka?
Guarová guma je uhľovodík s dlhým reťazcom používaný na zahusťovanie a viazanie potravín. Je široko používaný v potravinárskom priemysle a nájsť ho môžeme v zmrzline, šalátových dresingoch, omáčkach a polievkach. Medzi éčka sa radí pod číslom E 412.
Guarová guma má vysoký obsah vlákniny a je s ňou zdanlivo spojených množstvo zdravotných výhod. Jedna štúdia napríklad ukázala, že zmierňuje príznaky syndrómu dráždivého čreva, ako je nadúvanie a zápcha (zdroj).
Prehľad troch štúdií tiež zistil, že ľudia, ktorí užívali guarovú gumu spolu s jedlom, mali väčší pocit sýtosti a skonzumovali menej kalórií počas dňa (zdroj).
Vysoké množstvo guarovej gumy však môže mať nepriaznivé účinky na zdravie. Dôvodom je, že sa dokáže zväčšiť na 10 až 20-násobok svojej veľkosti, čo môže potenciálne spôsobiť problém ako napríklad obštrukcia tenkého čreva (zdroj).
Guarová guma môže u niektorých ľudí spôsobiť aj príznaky ako plynatosť, nadúvanie alebo kŕče (zdroj).
Napriek tomu je guarová guma vo všeobecnosti považovaná za iba mierne škodlivú a bezpečnú na konzumáciu s len minimálnymi vedľajšími účinkami.
5. Kukuričný sirup s vysokým obsahom fruktózy.
Kukuričný sirup s vysokým obsahom fruktózy je sladidlo vyrobené z kukurice. Často sa nachádza v sladených vodách, džúsoch, cukríkoch,sladkostiach a ľahkých jedlách. Kukuričný sirup síce nepatrí medzi éčka, aj tak je však na zozname potenciálne škodlivých prídavných látok.
Je bohatý na typ jednoduchého cukru nazývaného fruktóza, ktorý môže pri konzumácii vo veľkých množstvách spôsobiť vážne zdravotné problémy. Kukuričný sirup je spájaný najmä s priberaním na váhe, cukrovkou a stukovatením pečene.
V jednej štúdii 32 ľudí konzumovalo 10 týždňov nápoj sladený buď glukózou alebo fruktózou. Na konci štúdie nápoj osladený fruktózou spôsobil významné zvýšenie hladín brušného tuku a cukru v krvi a zníženú citlivosť na inzulín v porovnaní s nápojom sladeným glukózou (zdroj).
Laboratórne štúdie a štúdie na zvieratách tiež zistili, že fruktóza môže zvýšiť hladinu oxidačného stresu a zvyšovať tvorbu zápalov v telesných tkanivách (zdroj, zdroj).
Kukuričný sirup navyše dodáva „prázdne“ kalórie do potravín, bez pridanej hodnoty dôležitých vitamínov a minerálov, ktoré ľudské telo potrebuje.
6. Sladké éčka.
Umelé sladidlá sa používajú v mnohých diétnych potravinách a nápojoch na zvýšenie sladkosti a zníženie obsahu kalórií. Bežné typy umelých sladidiel zahŕňajú aspartám (E 951), sukralózu (E 955), sacharín (E 954) a acesulfám draselný (E 950). Z dôvodu výskytu ojedinelých negatívnych reakcií a potenciálnych dlhodobých vedľajších účinkov sú všetky zaradené medzi éčka.
Štúdie aj napriek nepriaznivým tvrdeniam však ukazujú, že umelé sladidlá dokážu podať pomocnú ruku pri chudnutí a pomáhajú riadiť hladinu cukru v krvi. Jedna štúdia zistila, že účastníci, ktorí 10 týždňov konzumovali doplnok obsahujúci umelé sladidlá, mali nižší príjem kalórií a pribrali menej telesného tuku a hmotnosti ako tí, ktorí konzumovali bežný cukor (zdroj).
Niektoré typy umelých sladidiel, ako je aspartám, však môžu u niektorých ľudí spôsobovať bolesti hlavy, s rôznou citlivosťou jedincov na tieto účinky (zdroj, zdroj).
Napriek tomu sú umelé sladidlá vo všeobecnosti považované za bezpečné pre väčšinu ľudí, ak sú konzumované s mierou (zdroj).
Ak však po použití umelých sladidiel pocítite akékoľvek negatívne vedľajšie účinky, starostlivo skontrolujte zloženie konzumovaných potravín na etiketách výrobkov a obmedzte ich príjem.
7. Karagénan.
Karagénan, odvodený z červených morských rias, pôsobí ako zahusťovadlo, emulgátor a konzervačná látka v mnohých rôznych potravinárskych výrobkoch. Medzi éčka sa radí pod označením E 407.
K využitiam karagénanu patrí mandľové mlieko, tvaroh, zmrzlina, kávové krémy a mliečne alternatívy, ako je vegánsky syr. Už desaťročia existujú obavy o bezpečnosť tejto bežnej prídavnej látky v potravinách a jej potenciálne účinky na zdravie.
Verí sa, že karagénan má negatívny vplyv na tráviace zdravie a môže byť spojený s tvorbou črevných vredov a výrastkov (zdroj).
Jedna štúdia zistila, že keď ľudia v remisii (proces zmiernenia až úplného vymiznutia príznakov) ulceróznej kolitídy užívali doplnok obsahujúci karagénan, zažili skorší relaps (návrat) ako tí, ktorí užívali produkty s využitím placebo efektu (zdroj).
Odporúčame sa preto tomuto zahusťovadlu vyhýbať a vyhľadávať výrobky s bezpečnejšími alternatívami.
8. Benzoan sodný.
Benzoan sodný je konzervačná látka často pridávaná do sýtených nápojov a kyslých potravín, ako sú šalátové dresingy, kyslé uhorky, ovocné šťavy a chuťové prísady. V našich obchodoch ho nájdete hlavne vo forme kyseliny benzoovej v prípravkoch na zaváranie. Je vo všeobecnosti uznávaný za bezpečný, ale niekoľko štúdií odhalilo potenciálne vedľajšie účinky, čo bolo dôvodom pre jeho zaradenie medzi éčka (E 211) (zdroj).
Śtúdie ukázali, že vyšší príjem nápojov obsahujúcich benzoán sodný bol spojený s viacerými príznakmi ADHD u 475 vysokoškolákov a taktiež s rozvojom hyperaktivity u detí v predškolskom veku (zdroj, zdroj).
V kombinácii s vitamínom C ( zdrojmi sú najmä kyselina citrónová a askorbová ) tiež benzoán sodný vytvára zlúčeninu, benzén, ktorá môže podporovať rozvoj rakoviny. Najväčšími zdrojmi benzénu v našej strave sú najmä sýtené vody a nápoje s využitím umelých sladidiel (zdroj, zdroj).
Jedna štúdia analyzujúca koncentráciu benzénu v rôznych potravinách našla vzorky coly a šalátu coleslaw s viac ako 100 ppb benzénu, čo predstavuje 20 – násobok maximálnej povolenej hladiny kontaminantov stanovenej v EPA pre pitnú vodu (zdroj).
Pre elimináciu príjmu benzoanu je nevyhnutné vyhýbať sa látkam v potravinách ako je kyselina benzoová, či benzén alebo benzoán v kombinácii so zdrojom vitamínu C, ako je kyselina citrónová alebo kyselina askorbová.
9. Trans-tuky.
Trans – tuky sú druhým potravonvým aditívom, ktoré nespadá medzi ostatné éčka. Trans – tuky sú, druhom nenasýtených tukov, ktoré prešli hydrogenáciou. To zvyšuje ich trvanlivosť a zlepšuje konzistenciu výrobkov. Najčastejším z nich je konjugovaná kyselina-linolová (CLA)
Existujú v prírodnej aj v umelej podobe. V prírode sa vyskytujú najmä v mäse a mliečnych výrobkoch zvierat ako sú kozy, ovce a ošípané. Ku vzniku týchto tukov dochádza v ich tráviacom takte pri rozklade potravy baktériami v ich žalúdkoch. Podiel týchto tukov v týchto výrobkoch je však takmer zanedbateľný 2-9 %. Príjem týchto tukov v umiernených množstvách nie je vôbec zdraviu škodlivý.
Nachádzajú sa v mnohých druhoch spracovaných potravín, ako sú pečivo, sladkosti, krekry, polotovary sušienky, popkorn určený do mikrovlnnej rúry a margarín.
S príjmom trans – tukov je spojených množstvo potenciálnych zdravotných rizík a FDA sa dokonca nedávno rozhodlo zrušiť jeho status GRAS (všeobecne uznávaný ako bezpečný) (zdroj).
Viaceré štúdie spájali predovšetkým vyšší príjem trans – tukov s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení a zvýšenou tvorbou zápalov (zdroj, zdroj, zdroj).
Veľká štúdia s 84 941 ženami dokonca ukázala, že vysoký príjem trans -tukov je spojený so 40% vyšším rizikom vzniku cukrovky 2. typu (zdroj).
Trans – tuky sú preto samozrejme označované za protivníkov zdravej stravy a zdravého životného štýlu, a väčšina odborníkov odporúča obmedziť ich príjem na maximálne tie, ktoré získavame z prírodných zdrojov.
10. Xantanová guma.
Xantanová guma je bežná prísada, ktorá sa používa na zahustenie a stabilizáciu mnohých druhov potravín, ako sú šalátové dresingy, bezlepkové pečivá, polievky, sirupy a omáčky.
Xantanová guma je napriek zaradeniu medzi éčka (E 415) spájaná s niekoľkými zdravotnými výhodami.
Jedna štúdia zistila, že konzumácia ryže s prídavkom xantanovej gumy má za následok nižšie hladiny cukru v krvi ako konzumácia čistej ryže (zdroj).
Iná štúdia tiež zistila, že šesťtýždňová konzumácia xantanovej gumy znížila hladinu cukru v krvi a cholesterolu a zvýšila pocity sýtosti u zúčastnených (zdroj).
Konzumácia veľkého množstva xantanovej gumy však tiež býva spájaná s tráviacimi problémami, ako je zvýšený výdaj stolice, vodnatá a mäkká stolica (zdroj).
Pre väčšinu ľudí je však xantanová guma nezávadná a bezpečná na konzumáciu.
11. Dochucovacie éčka.
Umelé arómy a dochucovadlá sú chemikálie navrhnuté tak, aby napodobňovali chuť ostatných prísad.
Štúdie na zvieratách zistili, že tieto syntetické arómy môžu mať značný vplyv na zdravie. To je tiež dôvod ich zaradenia medzi éčka.
Jedna štúdia zistila, že produkcia červených krviniek u potkanov sa výrazne znížila po tom, ako boli sedem dní kŕmené umelo dochutenými potravinami. Nielen to, že niektoré príchute ako čokoláda, sušienky a jahody majú tiež toxický účinok na bunky ich kostnej drene (zdroj).
Podobne ďalšia štúdia na zvieratách ukázala, že syntetické arómy z hrozna, slivky a pomaranča inhibujú delenie buniek a sú toxické pre bunky kostnej drene u myší (zdroj).
Je však treba mať na pamäti, že spomínané štúdie používali oveľa koncentrovanejšie dávky, ako ľudia skonzumujú v bežne dostupných potravinách.
12. Kvasnicový extrakt.
Kvasnicový extrakt býva tiež nazývaný autolyzovaný kvasnicový extrakt alebo hydrolyzovaný kvasnicový extrakt. Pridáva sa do niektorých slaných jedál, ako sú syry, sójová omáčka a slané pochutiny pre zvýraznenie chuti. Samotný kvasnicový extrakt nemožno radiť medzi éčka. Jeho zloženie však pozostáva z kyseliny glutamátovej (glutamát), ktorá je do tohoto zoznamu radená pod označením ( E 620 ).
Vyrába sa kombináciou cukru a kvasiniek v teplom prostredí, potom ich odstredením v odstredivke a odstránením bunkových stien kvasiniek.
Rovnako ako spomínaný glutamát sodný (MSG), konzumácia potravín s glutamátom môže u ľudí citlivých na jeho účinky spôsobiť mierne príznaky ako bolesti hlavy, necitlivosť a opuch.
Ukázalo sa, že zníženie príjmu sodíka pomáha znižovať krvný tlak, najmä u ľudí s vysokým krvným tlakom. Nakoľko sa ukázalo že kvasnicový extrakt je bohatý na sodík, odporúčajú odborníci odstrániť toto dochucovadlo z jedálnička (zdroj).
Väčšina potravín však obsahuje iba malé množstvo pridaného kvasnicového extraktu, takže je nepravdepodobné, že by glutamát a sodík v kvasnicovom extrakte predstavovali pre väčšinu ľudí veľký problém. V roku 2017 bol kvasnicový extrakt opätovne uznaný za bezpečný (zdroj).
