Pojem bio potraviny a celkovo názov bio sa v poslednom desaťročí stali nesmierne obľúbené. Bio potraviny a produkty bývajú tiež označované aj ako eko, ekologické či organické.
Podľa prieskumov len v USA v roku 2014 minuli spotrabitelia 33,3 miliardy € na bio potraviny. Ich popularita podľa všetkého nepoľavuje, pretože tržby sa v rokoch 2014 až 2015 zvýšili o viac ako 11% (zdroj).
Mnoho ľudí si myslí, že organické potraviny sú bezpečnejšie, zdravšie a chutnejšie ako bežné potraviny. Iní hovoria, že je to lepšie pre životné prostredie a pohodu zvierat (zdroj).
Vyskytujú sa však aj názory, že bio potraviny sú len marketingový ťah, a nenesú v sebe žiadne benefity pre koncového užívateľa ani pre životné prostredie.
Čo sú to bio potraviny?
Termín „organický“ alebo bio, sa týka procesu výroby potravín.
Biopotraviny musia byť pestované alebo chované (v prípade zvierat) bez použitia umelých hnojív, chemikálii, hormónov, antibiotík alebo genetických modifikácii.
Taktiež, aby mohol byť potravinársky výrobok označený ako ekologický, nesmie obsahovať žiadne prídavné umelé látky. Sem patria umelé sladidlá, konzervačné látky, farbivá, arómy a v predošlom článku spomínané éčka.
Ekologické poľnohospodárstvo má, vďaka absencii syntetických zlúčenín, tendenciu zlepšovať kvalitu pôdy a brať ohľad na ochranu podzemných vôd. Znižuje tiež znečistenie a tým je prospešnejšie pre životné prostredie.
Najčastejšie nakupovanými biopotravinami je ovocie, zelenina, obilie, mliečne výrobky a mäso. V súčasnej dobe je k dispozícii aj mnoho spracovaných organických produktov, ako sú sódy, sušienky a raňajkové cereálie.
Bio rastlinné produkty.
Produkciu možno nazvať ekologickou, ak je certifikovaná, že vyrástla v pôde, v ktorej neboli tri roky pred zberom aplikované žiadne zakázané látky. Medzi zakázané látky patrí väčšina syntetických hnojív a pesticídov a herbicídov. V prípadoch, keď pestovateľ musí použiť syntetickú látku na dosiahnutie určitého účelu (napríklad ochranu pred škodcami), musí byť látka najskôr schválená podľa kritérií, ktoré skúmajú jej účinky na ľudské zdravie a životné prostredie (zdroj).
Bio živočíšne produkty.
Pokiaľ ide o organické mäso, mlieko a iné živočíšne výrobky, vyžadujú predpisy, aby boli zvieratá chované v životných podmienkach, ktoré zodpovedajú ich normálnemu správaniu v prírode. Sem patria faktory ako je možnosť pásť sa na pastvinách, mať voľný prirodzený pohyb a prijímať im prirodzenú stravu bez obsahu antibiotík a steroidov (zdroj).
Bio spracované potraviny.
Pokiaľ ide o spracované, viaczložkové potraviny, organické normy väčšiny krajín obnášajú ďalšie podmienky. Predpisy zakazujú organicky spracovaným potraviny obsahovať umelé konzervačné látky, farbivá, sladilá alebo arómy a požadujú, aby ich zložky boli, až na malé výnimky, 100% organické. Spracované organické potraviny môžu napríklad obsahovať niektoré schválené nepoľnohospodárske zložky, ako sú enzýmy v jogurte, pektín v ovocných džemoch alebo sóda bikarbóna v pečive (zdroj).
Bio potraviny obsahujú viac výživných látok.
Štúdie porovnávajúce obsah živín v organických a nebiologických potravinách poskytli zmiešané výsledky. Tieto rozpory sa však s najväčšou pravdepodobnosťou objavili kvôli prirodzeným rozdielom v mieste pestovania, manipulácii s potravinami a vo výrobe.
Dôkazy však naznačujú, že organicky pestované potraviny a produkty biochovu bývajú väčšinou výživnejšie. Dôvodom je, že organicky pestované plodiny majú viac antioxidantov a vitamínov, vďaka prírodným hnojivám a prirodzenému procesu rastu. To isté platí aj pre živočíšny chov. Neorganicky pestované rastliny a chované zvieratá totiž bývajú často-krát kŕmené syntetickými látkami, ktoré ich nútia rásť rýchlejšie. Pri živočíšnych chovoch býva dokonca bežné „skracovanie“ dní, pre skrátenie metabolického cyklu zvierat a zabezpečenie častejšej produkcie.
Niekoľko štúdií zistilo, že organické potraviny vo všeobecnosti obsahujú vyššie hladiny antioxidantov a určitých mikroživín, ako je vitamín C, zinok a železo (zdroj, zdroj).
Hladina antioxidantov v týchto potravinách bola dokonca až o 69% vyššia (zdroj).
Jedna štúdia tiež zistila, že mrazom sušené, ekologicky pestované oregonské černice a kukurica obsahujú o 58% viac antioxidantov a až o 52% vyššie množstvo vitamínu C (zdroj).
Iná štúdia navyše uviedla, že nahradenie bežného ovocia, zeleniny a obilnín organickými verziami by mohlo poskytnúť ďalšie antioxidanty. Zistený rozdiel predstavoval konzumáciu 1-2 extra odporúčaných porcií ovocia a zeleniny denne.
Bio potraviny majú nižšie úrovne dusičnanov.
Ukázalo sa tiež, že biologicky pestované plodiny majú nižšie hladiny dusičnanov. Štúdie ukázali, že hladiny dusičnanov, v týchto plodinách, sú až o 30% nižšie (zdroj).
Vysoká hladina dusičnanov v prijatej strave totiž býva spojená so zvýšeným rizikom určitých typov rakoviny. Sú tiež spojené so stavom nazývaným methemoglobinémia, choroba u dojčiat, ktorá ovplyvňuje schopnosť tela prenášať kyslík (zdroj).
Mnoho ľudí a medzi nimi aj odborníkov sa však domnieva, že škodlivé účinky dusičnanov sú nadhodnotené, a že výhody konzumácie zeleniny ďaleko prevyšujú akékoľvek jej negatívne účinky.
Potraviny z bio chovu majú priaznivejší tukový porofil.
Organické mlieko a mliečne výrobky môžu obsahovať vyššie hladiny omega-3 mastných kyselín a mierne vyššie množstvo železa, vitamínu E a niektorých karotenoidov (zdroj).
Organické mlieko však môže obsahovať menej selénu a jódu ako neorganické mlieko, dva minerály, ktoré sú nevyhnutné pre dodržanie ideálneho zdravie.
Prehľad 67 štúdií tiež zistil, že organické mäso obsahuje vyššie hladiny omega-3 mastných kyselín a o niečo nižšie hladiny nasýtených tukov ako konvenčné mäso. Vyšší príjem omega-3 mastných kyselín je spojený s mnohými zdravotnými výhodami, vrátane zníženého rizika srdcových chorôb. (zdroj).
Určité štúdie nenašli žiadne rozdiely.
Aj keď niekoľko štúdií uvádza, že organické potraviny obsahujú viac živín, mnohé ďalšie nenašli dostatočné dôkazy na to, aby odporučili prednostnú konzumáciu bio potravín (zdroj).
Pozorovacia štúdia porovnávajúca príjem živín takmer 4 000 dospelých jedincov, ktorí konzumujú buď organickú alebo konvenčnú zeleninu, našla protichodné výsledky. V „organickej skupine“ boli pozorované vyššie hladiny určitých živín, tento fakt však mohol vyplývať z vyššej konzumácie zeleniny a ovocia (zdroj).
Veľká observačná štúdia s 623 080 ženami nezistila žiadny rozdiel v riziku vzniku rakoviny medzi tými, ktorí nikdy nejedli organické potraviny a tými, ktorí ich jedli pravidelne (zdroj).
Prehľad 55 štúdií nezistil žiadne rozdiely v obsahu živín v organických a bežných plodinách, s výnimkou nižších úrovní dusičnanov v bio výrobkoch (zdroj).
Dôvodom týchto rozporov je, že obsah živín v potravinách závisí od mnohých faktorov, ako je kvalita pôdy, poveternostné podmienky a čas zberu plodín.
Zloženie mliečnych výrobkov a mäsa môže byť ovplyvnené rozdielmi v genetike zvierat a plemene zvierat, v tom, čo zvieratá jedia, v akom ročnom období a type farmy boli tieto produkty vyrobené.
Navyše prirodzené odchýlky vo výrobe a manipulácii s potravinami ďalej komplikujú porovnávanie. Výsledky týchto štúdií je preto potrebné interpretovať opatrne.
Menej chemikálií a odolných baktérií.
Jedným z dôvodov, prečo si množstvo ľudí vyberá bio potraviny je absencia možného výskytu chemikálii a s nimi spojených odolných baktérii.
Dôkazy naznačujú, že konzumácia týchto potravín môže znížiť expozíciu rezíduám (zvyškom) pesticídov a baktériám odolným voči antibiotikám. Jedna štúdia preukázala, že hladiny kadmia (extrémne toxického kovu) boli v priemere v organických výrobkoch až o 48% nižšie. Okrem toho bolo v prípade neekologických plodín štyrikrát častejšie pozorované zvyšky pesticídov.
Je dôležité poznamenať, že vyššie hladiny zvyškov kadmia a pesticídov v konvenčne pestovaných výrobkoch boli stále hlboko pod bezpečnostnými limitmi (zdroj).
Niektorí odborníci sa však obávajú, že kadmium sa môže v tele časom hromadiť, čo môže potenciálne spôsobiť ujmu. Umývanie, drhnutie, lúpanie a varenie potravín môže tieto chemikálie obmedziť, aj keď ich nie vždy úplne odstráni (zdroj).
Dôkazy však naznačujú, že riziko expozície rezíduám pesticídov v potravinách je malé a je nepravdepodobné, že by spôsobili škodu (zdroj).
Nakoľko bio chov nepoužíva antibiotiká na zvieratách, tieto produkty vo všeobecnosti obsahujú o niečo nižšie hladiny baktérií odolných voči antibiotikám (zdroj, zdroj).
Majú organické potraviny nejaké zdravotné výhody?
Existuje hneď niekoľko dôkazov, ktoré naznačujú, že organické potraviny majú zdravotné výhody.
Niekoľko laboratórnych štúdií napríklad zistilo, že ich vyšší obsah antioxidantov pomáhal chrániť bunky pred oxidačný poškodením. Dokonca aj štúdie na zvieratách ukazujú, že organická strava je prospešná pre ich rast, reprodukciu a silu imunitného systému.
Jedna štúdia tiež uvádza, že mladé kuratá, kŕmené organickou stravou, vykazujú nižší prírastok hmotnosti a majú silnejší imunitný systém (zdroj).
Pozorovacie štúdie na ľuďoch spájali organické potraviny s nižším rizikom alergií a ekzémov u detí a dojčiat (zdroj, zdroj).
Iná štúdia zistila, že hladiny antioxidantov boli u mužov po organickej diéte vyššie. Táto štúdia však bola malá a nebola randomizovaná (zdroj).
Organický fast food je stále len fast food.
Len preto, že je výrobok označený ako „organický“ alebo „bio“, nemusí byť automaticky aj zdravý.
Niektoré z týchto produktov a výrobkov, sú stále spracované potraviny s vysokým obsahom kalórií, pridaného cukru, soli a tukov. Sem patria napríklad bio sušienky, chipsy, limonády či zmrzlina.
Napriek tomu, že sú tieto produkty bio, môžu byť škodlivé pri nadmernej konzumácii. Týmto jedlom si teda môže stravník „uškodiť“, ak sa napríklad snaží schudnúť alebo sa zdravo stravovať. Na etiketách ekologických výrobkov je často uvedené, že zložky sú „prírodné“ – napríklad namiesto čistého cukru sa používa surový trstinový cukor.
Cukor je však stále cukor. Väčšina populácie už tak konzumuje príliš veľa cukru. Myslieť si teda, že nadmerná konzumácia organického cukru je v poriadku, je to isté ako si dláždiť cestu k obezite, cukrovke a srdcovo-cievnym ochoreniam.
Jednoducho povedané bio verzia nezdravého jedla je iba o niečo menej škodlivá ako jeho komerčný variant.
Ako zistiť, ktoré sú bio potraviny?
Svetové zdravotnícke organizácie a jednotlivé vládne zdravotnícke organizácie, vypracovali zoznamy, nariadenia a normy, ktoré musí výrobca produktu nevyhnutne spĺňať, pre udelenie BIO certifikácie.
To znamená, že každý poľnohospodár alebo výrobca potravín, musí spĺňať prísne normy. Pre Slovensko platí zoznam uverejnený na stránkach Európskej komisie ( European Commission – EC )(zdroj).
Pre jednoduchú identifikáciu bio produktov stačí jednoducho hľadať lístok tvorený bielymi hviezdami na zelenom pozadí.
Výrobcovia musia na etiketu uvádzať ekologické logo EU a identifikovať o akú potravinu sa jedná. Delia sa na nasledovné:
- 100% bio / organické: Tento výrobok je vyrobený výlučne z bio surovín. (Niekedy sa používa aj označenie „Demeter“)
- Bio / organické: Najmenej 95% zložiek v tejto výrobky je bio.
- Vyrobené z bio / organických látok: Minimálne 70% zložiek výrobku je bio.
Ak výrobok obsahuje menej ako 70% organických zložiek, nemôže byť označený ako bio, organický ani ekologický a taktiež nemsie používať ekologické logo EU. Každá krajina alebo kontinent má svoju pečať, ktorá pomáha spotrebiteľom jednoducho identifikovať organické potraviny.
Pri nákupe bio potravín, však treba mať na pamäti, že človek neplatí len za značku a „pár“ vitamínov navyše, ale za udržiavanie systému, ktorý bude do budúcna nevyhnutný pre zabezpečenie funkčnosti ekosystému a zdravia populácie.
Aké sú negatíva bio potravín?
Jedným z hlavných negatív bio potravín, pre konzumentov, je ich cena. V prípade, že sa človek rozhodne stravovať výhradne bio a eko potravinami, bude musieť pravdepodobne siahnuť hlbšie do vrecka, než je normálne zvyknutý. Dôvodom je totiž vyššia náročnosť, výnosnosť a rizikovosť takéhoto pestovania či chovu.
Ďalším negatívom je nižšia trvanlivosť produktov, než na akú sme zvyknutí, pri „moderných“ potravinách, z dôvodu absencie umelých konzervantov.
Ojedinelým negatívom je potenciálne riziko kontaminácie, z dôvodu nemožnosti využitia antibiotík a ďalších synetických látok zabezpečujúcich trvanlivosť a „čistotu“ potravín.
Posledným a ojedinelým negatívom je riziko zneužitia ochrannej známky za účelom zavádzania zákazníka a nelegálneho navýšenia zisku.
