Kyseliny sa v našom organizme nachádzajú prirodzene.
Jednou z najdôležitejších podmienok životaschopnosti nášho tela je udržiavanie istej acido-bázickej rovnováhy v ľudskom organizme.
V prípade, že v krvi je už acidobázická rovnováha narušená (telo je zanesené kyselinami), kyseliny smerujú do väzív. Väzivo obklopuje všetky bunky a to znamená, že všetko do buniek a z buniek sa transportuje cez väzivo. Ak je preťažené, kyseliny zostávajú uložené v kĺboch pričom vzniká reuma, dna a polyartritída.
Rovnováha medzi kyselinami a zásadami potrebuje našu aktívnu spoluprácu.
Pri procesoch látkovej premeny telo produkuje kyseliny samo, no dôležité zásady ako protipól samo tvoriť nedokáže. Preto má veľký význam, či my sami stravou a životným štýlom zabezpečíme dostatočnú tvorbu zásad. Ak je pomer zásad a kyselín v tele narušený a prevládajú kyseliny, dochádza k prekysleniu organizmu. To je jeden z najčastejších a najškodlivejších záťažových zdravotných faktorov (zdroj).
Pojmy kyslý a kyseliny by ste si nemali zamieňať !
Potravina je kyslá, ak kyslo chutí. Kyselinotvorná je vtedy, keď pri jej premene alebo odbúraní vzniká viac vodíkových iónov ako zásad. Naopak, potravina je zásadotvorná, ak hneď po jej látkovej premene vzniká viac zásad ako kyselín a vodíkových iónov. Chuť nehrá pri tomto zaradení nijakú úlohu. Napríklad citrón či ocot chutia síce kyslo, ale v tele sa uplatňujú ako zásady.
K prekysleniu organizmu (alkalóze) nedochádza prakticky nikdy, ich prípadný prebytok dokáže telo vylúčiť bez akéhokoľvek poškodenia. Nedostatok zásad sa v porovnaní s tým vyskytuje častejšie.
Nie kyslí „zlodeji zásad“.
Mnohé z potravín nie sú síce samy o sebe kyslé, ani neprinášajú anorganické kyseliny, avšak ničia zásadité látky, alebo ich tak menia, že sa už nedajú použiť:
- biely cukor, biela múka a produkty z nich vyrobené a rovnako aj stužené tuky pôsobia ako „zlodeji zásad“, hoci sú vo svojej podstate zásadité,
- inými producentmi kyselín sú požívatiny, ako napríklad alkohol, cigarety a káva,
- nervové preťaženie a stres sa takisto postarajú o tvorbu kyselín, pretože telo reaguje tak, že neprirodzene aktivuje látkovú výmenu, tak sa zásoby bázických protilátok v tele pravidelne likvidujú.
Úloha minerálov a stopových prvkov v tele.
Rovnováhu zásad zabezpečujú predovšetkým sodík, vápnik, draslík, horčík a železo. Ak prijmeme príliš málo týchto „odkysľujúcich“ minerálov, majú kyslí protihráči takpovediac voľnú cestu. V tomto prípade telo siahne na zásadité minerálne látky uložené v kostiach, zuboch, tkanivách a orgánoch, aby vyrovnalo prebytok kyselín: nastáva stav nedostatočnosti, ktorý keď sa opäť nevyrovná, bude čoraz výraznejší.
Kyseliny a zásady a ich vplyv na vznik ochorení.
Ochorenia, na ktorých vzniku má výrazný vplyv na narušenie acidobázickej rovnováhy (zdroj, zdroj, zdroj):
- alergie,
- bolesti hlavy,
- poruchy sústredenia,
- celulitída (podľa expertov je aspoň sčasti výsledkom prekyslenia),
- problémy s pečeňou,
- črevné problémy,
- diabetes mellitus (cukrovka),
- dna, dvanástnikový vred,
- gastritída (zápal žalúdočnej sliznice),
- oslabená imunita,
- kĺbové ochorenia (reuma),
- kôrnatenie tepien,
- zvýšené hodnoty tuku v krvi,
- osteoporóza,
- potenie a silný telesný pach,
- psychické poruchy,
- poruchy spánku,
- únava a vyčerpanie,
- zápcha,
- kazivosť zubov,
- pálenie záhy,
- obličkové kamene.
Krvný test.
Principiálne platí, že pri bežnej prehliadke krvi sú anorganické kyseliny a latentná acidóza zriedkavou témou. Odhaliť ich by bolo pomerne jednoduché, ale bežný lekár po nich bez zvláštneho dôvodu nepátra.
Stupeň a sila anorganických kyselín sa meria pomocou pH. Stupnica je:
- 0 až 6 – kyslá látka
- 7 – neutrálna látka
- 8 až 14 – zásaditá látka
Ak pH v našom tele klesne pod 7,45 až 7,35 začína prekyslenie. Odborníci potom hovoria o latentnej acidóze (zdroj).
Kyseliny a zásady v rovnováhe vďaka strave.
Ľudové príslovie hovorí: „Si tým, čo ješ„. Všetko čo pijeme a jeme, má priamy vplyv na rovnováhu kyselín a zásad v našom tele. Ideálny pomer zásaditých a kyslých potravín by mal byť 80 ku 20. No prax mnohých z nás vyzerá inak.
1. Čo by sme mali jesť a piť najčastejšie – darcovia zásad:
- potraviny rastlinného pôvodu a celozrnné obilniny
- mlieko a šľahačka
- zeleninový vývar,
- nesladené ovocné šťavy,
- nesladené minerálne vody,
- zeleninové šťavy,
- bylinkové čaje,
2. Čo môžeme jesť a piť častejšie – neutrálne potraviny:
3. Čo by sme mali jesť a piť s mierou – zlodeji zásad (nútia telo, aby na ich spracovanie a udržanie rovnováhy používalo zásadité látky z vlastných rezerv):
- cukor a potraviny obsahujúce cukor (koláče, lekvár, sladkosti, čokoláda, zmrzlina, malinovky, sladené šťavy),
- biela múka a výrobky z nej (biely a toastových chlieb, žemle, cestoviny, koláče a torty),
- múka z lešteného a šúpaného obilia a produkty z nej,
- káva a alkohol v každej forme.
Ako hlavný zlodej zásad patrí rafinovaný cukor. Aby ho organizmus spracoval, musí mobilizovať mimoriadne veľké množstvá zásaditých látok.
4. Čo by sme mali jesť a piť len zriedka – najčastejšie je naše telo zaťažené, keď musí prekonávať odbúravanie anorganických kyselín vznikajúcich pri odstraňovaní zo živočíšnych bielkovín:
- mäso a vnútornosti, ako aj divina a hydina,
- ryby a plody mora,
- syry (predovšetkým pikantné a ostré druhy),
- kyslomliečne výrobky (napríklad jogurt, cmar, kyslá smotana),
- mäsové, hydinové a rybie polievky a omáčky,
- sladké sýtené vody.
