Je známe, že nadmerný príjem cukrov je zdraviu škodlivý. Napriek tomu, je však dnes k dispozícii nespočetné množstvo druhov cukru a jeho alternatív. Niet divu, že v spoločnosti panuje zmätok, ktorú náhradu si zvoliť. Niektorí ľudia považujú trstinový cukor demerara za zdravšiu formu cukru a často sa objavuje ako alternatíva k bežnému bielemu cukru.
Čo je to demerara?
Cukor demerara sa vyrába z cukrovej trstiny a pozostáva z veľkých zŕn, ktoré poskytujú peknú, chrumkavú štruktúru.
Pochádza z Guyany z niekdajšej kolónie Demerara, čomu vďačí aj za svoj názov, v Južnej Amerike. Väčšina dnes dostupného demerara cukru však pochádza z ostrova Maurícius v Afrike.
Prirodzene obsahuje malé množstvo trstinovej melasy, čo mu dodáva svetlohnedú farbu a karamelovú príchuť.
Je zdravší ako biely cukor?
Niektorí zástancovia cukru demerara tvrdia, že je oveľa zdravší ako biely cukor. Napriek tomu je však medzi nimi len málo zdravotných rozdielov.
Podlieha minimálnemu spracovaniu.
Cukor Demerara prechádza minimálnym spracovaním a zachováva si viac živín, vďaka čomu predstavuje zdravšiu alternatívu ako klasický rafinovaný cukor.
Cukrová trstina sa najskôr lisuje, aby sa z nej extrahovala šťava. Zo vzniknutej zmesi sa následne varom vytvorí sirup. Po odparení všetkej vody sa sirup nechá ochladiť a stvrdnúť (zdroj).
Aj keď je cukor demerara podrobený oveľa menšiemu spracovaniu ako biely cukor, stále sa považuje za pridaný cukor, sladidlo ktoré už nie je v prírodnej forme.
Príliš veľa pridaného cukru súvisí so zvýšeným rizikom obezity, srdcových chorôb a cukrovky 2. typu. Preto je dôležité konzumovať cukry iba príležitostne a v malých množstvách (zdroj).
Cukor demerara obsahuje vitamíny a minerály.
Cukor demerara prirodzene obsahuje melasy v ktorých nájdeme niektoré vitamíny a minerály ako vápnik, železo, horčík a vitamíny B3, B5 a B6 (zdroj).
Všeobecne platí, že čím tmavšia farba cukru demerara, tým vyššie množstvo melasy a minerálov (zdroj).
Štúdie však zistili, že nerafinované cukry, ako je napríklad demerara, nie sú až tak výnimočným zdrojom vitamínov, takže iba mierne prispievajú k odporúčaným denným dávkam (zdroj).
Z tohto dôvodu by ste sa mali zdržať konzumácie veľkého množstva týchto sladidiel, pretože akékoľvek výhody získané z vitamínov a minerálov by boli znegované množstvom prijatého cukru.
Z čoho je vyrobený?
Biely alebo bežný cukor pozostáva výlučne zo sacharózy, ktorá sa skladá z glukózy a fruktózy viazaných dohromady. Nadmerná konzumácia týchto zložiek rapídne zvyšuje riziko vzniku cukrovky (zdroj).
Demerara sa väčšinou skladá zo sacharózy, ale tiež jednotlivých molekúl glukózy a fruktózy, stopových množstiev vitamínov a minerálov a nakoniec z malého množstva vody a rastlinných zlúčenín. Posledné menované zložky môžu mať antimikrobiálne vlastnosti (zdroj).
Hlavnou zložkou oboch druhov cukru je však aj napriek tomu sacharóza, ktorá môže mať spomínané nepriaznivé účinky na zdravie.
Demerara cukor má rovnaký počet kalórií ako bežný cukor.
Demerara a bežný biely cukor majú rovnaké kalórie.
Sú vyrobené výlučne zo sacharidov vo forme cukrov. Odhaduje sa, že každý gram sacharidov poskytuje necelé 4 kalórie. Preto každá čajová lyžička (4 gramy) buď cukru má 15 kalórií (zdroj).
Pokiaľ ide o obsah kalórií, cukor demerara nie je zdravší ako biely cukor. Pretože je to pridaný cukor, malo by sa ho konzumovať mierne (zdroj).
Má podobný glykemický index ako biely cukor.
Demerara a bežný cukor majú podobný vplyv na hladinu cukru v krvi.
Glykemický index (GI) sa používa na hodnotenie sacharidových potravín na základe ich potenciálneho vplyvu na hladinu cukru v krvi. Každá potravina sa porovnáva s glukózovým štandardom, ktorý má hodnotenie 100.
Všetky pridané cukry majú podobnú odpoveď GI (zdroj).
Pridané cukry ako demerara a biely cukor zvyšujú sladkosť jedla. Zvyšujú však aj toleranciu tela na cukor a je veľmi jednoduché vybudovať si na nich závislosť. Štúdie dokonca ukázali, že cukor je návykovejší ako kokaín (zdroj).
Výsledkom je, že nadmerná konzumácia cukru môže spôsobiť prudké výkyvy hladiny cukru v krvi, ktoré, v prípade nadmernej frekvencie, môžu viesť ku vzniku rôznych chronických ochorení.
