SCD diéta, inak aj špecifická sacharidová diéta (specific carbohydrate diet) bola vyvinutá a použitá v pokusoch o zmiernenie rady zápalových ochorení čriev a tráviaceho traktu.
Posledné desaťročie má totiž na svedomí výrazný nárast výskytu zápalových ochorení čriev (IBD – inflamatory bowel diseases) a tráviaceho traktu (zdroj). Nemôžme však za to viniť iba čas. Príčinou sme my sami. Ľudia konzumujú čoraz väčšie množstvá nezdravých potravín ako sú napríklad veľmi korenené, mastné jedlá, polotovary s pridaným cukrom, soľou, umelými sladidlami, farbivami a konzervantami či vysoké množstvá alkoholu a tabakových výrobkov.
IBD ochorenia mávajú často krát bolestivé a nepríjemné príznaky, medzi ktoré spadajú napríklad bolesti brucha, hnačky, nevoľnosť, krv v stolici, tvorbu krvných vredov či dokonca podvýživu a anémiu.
SCD diéta patrí medzi reštrikčné diéty a zdieľa viaceré pravidlá s viacerými druhmi stravovania, medzi ktoré patrí napríklad aj keto diéta či nízko-cukrová diéta.
SCD diétu zaviedol v 20. rokoch minulého storočia pediater a gastroenterológ Sidney Haas, no až v 80. rokoch ju rozšírila a spopularizovala autorka Elaine Gottschall knihoou „Breaking the Vicious Cycle“ (rozbitie začarovaného kruhu).
Čo je to SCD?
SCD je eliminačná diéta, ktorá zdôrazňuje odstránenie určitých druhov potravín obsahujúcich zložené sacharidy na základe ich chemickej štruktúry.
Teória, ktorá stojí za SCD, spočíva v tom, že zložené sacharidy podporujú premnoženie nezdravých baktérií v tenkom čreve. Tieto baktérie pri konzumácii spomínaných sacharidov ako odpad produkujú látky, ktoré spôsobujú degradáciu črevnej steny. Degradácia črevnej steny a črevných klkov môže následne viesť ku neschopnosti tenkého čreva prijímať potravu a následnej podvýžive či anémii (chudokrvnosti).
Podporovatelia SCD tvrdia, že inhibuje (spomaľuje) množenie a vývoj takýchto baktérií a obnovuje tráviace funkcie vylúčením všetkých sacharidov, ktoré majú dve alebo viac spojených molekúl cukru (di-, oligo- a polysacharidy) zo zdrojov potravy.
Aj keď je veľa sacharidov zakázaných, SCD umožňuje prijímať sacharidy zo zdrojov, ktoré obsahujú jednoduché, neviazané molekuly cukru, monosacharidy, pretože ich tráviaci trakt omnoho rýchejšie vstrebáva.
Čo sú to sacharidy.
Z technického hľadiska sú sacharidy biomolekuly, skladajúce sa z atómov uhlíka (C), vodíka (H) a kyslíka (O). To je taktiež pôvodom ich odborného názvu uhľovodíky. Do tejto skupiny však spadajú aj molekuly s odlišným zložením. Do sacharidov zaraďujeme cukry, škroby alebo celulóza (vláknina).
Podľa chemického zloženia bývajú delené na monosacharidy, disacharidy, oligosacharidy a polysacharidy.
Väčšina týchto zlúčenín je po konzumácii, rozložená telom, a premenená na glukózu, ktorá je následne absorbovaná do krvi a premenená do formy adenozíntrifosfátu (ATP). ATP je v tele následne použité na široké spektrum metabolických procesov.
Ľudské bunky dokážu vyrobiť ATP z viacerých zdrojov zahŕňajúc uhľovodíky a tuky. V prípade vyváženej stravy si však telo v drvivej väčšine prípadov zvolí práve sacharidy ako primárny zdroj pre tento proces (zdroj).
V prípade, že má telo dostatočné množstvo glukózy na fungovanie, jej prebytočné zásoby telo spracováva do podoby glykogénu (svalového a pečeňového). V prípade že sú všetky tieto zásoby plné (pečeň 100 g a svaly 500 g) dokáže telo glukózu pretvoriť do podoby triglyceridov a uložiť ich v podobe tuku (zdroj).
Potraviny, ktorým sa pri SCD treba vyhnúť.
Ako už z názvu vyplýva, SCD obmedzuje konkrétne sacharidy predovšetkým na základe ich chemickej štruktúry.
Sprievodca príručkou SCD „Breaking the Vicious Cycle“ (rozbitie začarovaného kruhu) označuje všetky potraviny alebo prídavné látky v potravinách ktoré obsahujú dve alebo viac chemicky spojených molekúl cukru ako „nelegálne“. Z technického hľadiska sa každá potravina s disacharidmi, oligosacharidmi alebo polysacharidmi objaví na zozname nelegálnych potravín.
Ako si dokážete predstaviť, zoznam zakázaných potravín je rozsiahly. Tu uvádzame niekoľko hlavných skupín nelegálnych potravín:
- Zemiaky a hľuzovité potraviny s obsahom škrobu.
- Obilniny a pseudoobilniny, vrátane ryže, pšenice, kukurice, quinoa, prosa atď.
- Spracované mäsové výrobky a mäsové polotovary.
- Mliečne výrobky, s výnimkou syra, masla a jogurtov, ktoré boli fermentované minimálne 24 hodín.
- Väčšina strukovín, aj keď po namočení sú povolené niektoré obilniny.
- Väčšina spracovaného cukru, umelých sladidiel a alkoholu.
- Spracované jedlá a polotovary.
Všeobecná štruktúra SCD je veľmi striktná, nepružná a má sa dodržiavať presne podľa pravidiel, s minimálnym alebo žiadnym priestorom na flexibilitu. Po odznení príznakov však je možné opätovne začať konzumovať niektoré nelegálne potraviny, to však závidí od reakcie organizmu jednotlivca.
Potraviny na jedenie
Väčšina potravín na zozname „legálnych“ potravín je v nespracovanej, celej alebo surovej podobe. To znamená že neponúkajú veľa zložitých sacharidov. Hlavné zdroje schválených alebo „legálnych“ sacharidov v SCD pochádzajú z monosacharidov glukózy, fruktózy a galaktózy.
Toto sú suroviny, ktoré je možné konzumovať pri SCD:
- Ovocie: Najčastejšie nespracované, čerstvé, sušené alebo mrazené ovocie a šťavy. Povolené sú taktiež konzervy, pokým neobsahujú pridaný cukor.
- Zelenina: Väčšina zeleniny, okrem zemiakov, jamov (jedlé škrobnaté hľuzy), plantajnov (príbuzný banánov) a ostatnej zeleniny s vysokým obsahom škrobu.
- Mäso: Väčšina čerstvého mäsa, pokiaľ neobsahuje žiadne plnidlá alebo prísady alebo koreninové zmesi.
- Vajcia.
- Niektoré mliečne výrobky: Domáci jogurt a syry zrejúce najmenej 24 hodín.
- Niektoré strukoviny: Poväčšinou namočené strukoviny pripravené presne podľa pokynov v manuáli.
- Orechy a orechové maslá: Väčšina orechov a orechových masiel/pást, pokiaľ neobsahujú pridaný škrob alebo cukor.
- Byliny a koreniny: Väčšina sušených alebo čerstvých bylín a korenín. Koreninové zmesi sa zvyčajne neodporúčajú nakoľko môžu obsahovať nelegálne prímesi.
Treba si však dávať pozor, nakoľko potravinárske spoločnosti a výrobcovia zvyknú do jedál a výrobkov pridávať škrob, múku, cukry či umelé sladidlá. To z nich robí potenciálne hrozby pre „čistotu“ diéty.
Lieči SCD poruchy trávenia?
Pôvodne bola navrhnutá ako terapia pre ľudí s IBD, zastrešujúci pojem, ktorý zahŕňa ulceróznu kolitídu a Crohnovu chorobu. Tieto choroby totiž bránia schopnosti čriev tráviť a vstrebávať živiny z potravy. Cieľom je teda vyliečiť črevné tkanivo tak, aby sa obnovili jeho funkcie.
Predkladatelia SCD tvrdia, že niektorí ľudia sú horšie uspôsobení na trávenie potravín ako sú obilie, strukoviny, rafinovaný cukor a potraviny s vysokým obsahom škrobu, ktoré sú výsledkom zaužívaných poľnohospodárskych postupov a moderného potravinárskeho priemyslu.
Taktiež tvrdia, že dlhodobá konzumácia týchto sacharidov vedie k premnoženiu nezdravých baktérií v tenkom čreve. To vedie ku zvýšenej pravdepodobnosti vzniku IBD a zníženiu schopnosti tráviacej .
Predpokladá sa, že dôsledné dodržiavanie diéty má za následok, že tieto baktérie budú bez spomínaných sacharidov vyhladované a následne odstránené z čreva.
SCD sa dodnes primárne používa na liečbu črevných porúch, hoci s rôznym stupňom úspechu. Jednou z hlavných kritík tohto režimu je nedostatok konkrétnych vedeckých dôkazov. Väčšina dostupných údajov je slabá a obmedzuje sa na veľmi malé štúdie alebo anekdotické dôkazy, ktoré nestačia na definitívne potvrdenie jej účinnosti (zdroj).
Dokáže SCD liečiť aj iné ochorenia?
Aj keď sa SCD používa primárne na liečbu IBD, využíva sa aj v prípadoch iných zdravotných problémov vrátane porúch autistického spektra (ASD – autism spectrum disorder) a cystickej fibrózy (CF – cystic fibrosis).
Skorý výskum naznačuje, že črevné baktérie môžu byť rozhodujúce pri liečbe niektorých behaviorálnych a autoimunitných stavov, ako sú CF a ASD (zdroj, zdroj).
Vedecké poznanie týchto porúch je však obmedzené. Okrem anekdotických správ neexistuje žiadny výskum, ktorý by naznačoval, že SCD lieči aj choroby mimo IBD, ak vôbec.
Potenciálne riziká.
Ako každá obmedzovacia diéta, aj SCD so sebou samozrejme prináša potenciálne riziká. Pokým sú však dôsledne dodržiavané stanovené pravidlá a je konzumovaná vyvážená strava, riziko negatívneho efektu je výrazne menšie.
SCD však vylučuje veľké skupiny potravín s vysokým obsahom živín, ktoré sú prospešné pre väčšinu ľudí, vrátane celozrnných výrobkov, niektorých strukovín a väčšiny mliečnych výrobkov. Vylúčenie týchto potravín bez náhrady ich kľúčových živín by mohlo mať za následok zlú kvalitu stravovania a následné výživové nedostatky.
Ľudia s SCD diétou môžu pocítiť nedostatok výživných látok, vrátane kyseliny listovej, tiamínu, vitamínu B6, vápniku a vitamínu D.
Udržiavanie správnej výživy pri IBD môže byť veľmi náročné. Prijatie extrémne obmedzujúcej stravy, ako je SCD, by mohlo zvýšiť riziko podvýživy a súvisiacich zdravotných komplikácií (zdroj, zdroj).
Preto pred nastavením tejto diéty odporúčame kontaktovať dietológa alebo výživového odborníka.
Pre koho je SCD vhodná.
Zatiaľ čo anekdotické dôkazy naznačujú, že SCD u niektorých ľudí zlepšila príznaky IBD, neexistuje žiadna záruka, že bude fungovať u všetkých. Zdravotné stavy ako IBD sú zložité a konkrétne intervencie (vplyvy) sa môžu u rôznych ľudí prejaviť odlišne.
Podľa súčasných dôkazov zostáva nejasné, či hrá diéta v liečbe IBD nejakú úlohu nad rámec placebo efektu (zdroj).
